Letí, letí, všetko letí… alebo vrhanie zbraní z pohľadu historických manuálov

Letí, letí, všetko letí… alebo vrhanie zbraní z pohľadu historických manuálov

Hádzanie alebo vrhanie zbraní nie je zďaleka jednou z asociácií, ktorú si človek predstaví v spojení s historickým európskym šermom. Pri pojme „hádzanie zbrane“ sa nám možno skôr vybavia rôzne techniky alebo špeciálne zbrane, ktoré používajú východné bojové umenia, prípadne kopija. Povedzme si otvorene, predstava hodeného meča či rapíra útočí proti našim predstavám o noblesnom a technickom európskom šerme. Na(ne)štastie, nie všetci naši predkovia a autori manuskriptov boli iba noblesní a technickí, ale predovšetkým praktickí. Ak predsa existuje ďalší osvedčený spôsob ako zdolať protivníka, prečo by sme ho nezaradili do svojho učenia? A tak sa nám zachovalo relatívne veľké množstvo priamych i nepriamych zmienok o vrhaní najrôznejších zbraní. V tomto krátkom článku si predstavíme niekoľko príkladov a poučíme sa o hádzaní dlhého meča, hlavice meča, budeme hádzať nielen pobočnou dýkou, ale aj rapírom, plášťom a pridáme aj malý zákerný bonus o vrhaní pošvy počas tasenia zbrane. (viac…)...
Read More
Nábor nových členov! 2015/2016

Nábor nových členov! 2015/2016

OZNAM: Nábor je kvôli veľkému záujmu predbežne uzatvorený. Radi vás privítame o rok. Prípadne nám napíšte e-mail a dáme vám vedieť, ak sa uvoľní miesto. Bratislavský šermiarsky spolok opäť pozýva všetkých záujemcov o pôvodné európske bojové umenia na nábor nových členov! Čo ponúkame? 100% poriadny šerm podľa dochovaných diel Vynikajúcu partiu ľudí Účasť na medzinárodných podujatiach Prvotriednych inštruktorov Perfektnú voľnočasovú aktivitu, dobrú pre telo i ducha Dril, dril, dril a zábavu!  (viac…)...
Read More
Hans von Speyer

Hans von Speyer

Spomedzi diel, ktoré patria do tzv. jadra Lichtenauerovej náuky[1], resp. tradície, zaujíma dielo spísané Hansom von Speyer špecifické miesto. Jednak ide o pomerne neskorý prepis, vyhotovený podľa všetkého v roku 1491, ktorý však obsahuje niekoľko originálnych rozšírených komentárov a fínt, ktoré sa nenachádzajú v iných verziách. Nevieme, či je autorom týchto rozšírení samotný Hans, je však možné, že predlohou danej verzii bolo iné, komplexnejšie dielo než Jud Lew, s ktorým má meč najpodobnejší základ. Podľa  dostupných informácií[2] bol Hans von Speyer pisár, ktorý žil v druhej polovici 15. storočia. Iná zmienka o rovnako nazvanej osobe hovorí, že sa istý Hans von Speyer podieľal na vytvorení typu písma pre Gutenbergovu 42 riadkovú Bibliu, nemusí sa však jednať o jednu a tú istú osobu. Aktuálne sa originál tohto spisu nachádza v Univerzitnej knižnici mesta Salzburg. (viac…)...
Read More
Ringeck: Addendum

Ringeck: Addendum

Manuskript, ktorý sa pripisuje Sigmundovi Ringeckovi, je miestami až prekvapujúco strohý. Donedávna považovaný (predpokladom) za najstarší z dochovaných, obsahuje najkratšie komentáre z dostupných diel a vynecháva niekoľko malých detailov. Nedávna vedecká analýza drážďanského rukopisu však odhalila, že pravdepodobný dátum vytvorenia diela je v 10. alebo 20. rokoch 16. storočia. Ak je dané zistenie pravdivé, výskyt temer totožných komentárov v ďalších dielach, ako je napr. glasgowské MS E.1939.65.341 (1508), augsburské Codex I.6.2°.5 (1539) alebo Meyerov rukopis MS Varia 82(1570) by bol jasnejší a nemuseli by sme až tak uvažovať nad tým, prečo by sa medzi pôvodnou datáciou (cca 1440) a ďalším výskytom nachádzala tak veľká medzera. (viac…)...
Read More
Codex Wallerstein a Anton Rast

Codex Wallerstein a Anton Rast

Kódex Wallerstein patrí medzi veľmi známe a populárne diela. Svojim špecifickým spracovaním je ľahko identifikovateľný medzi ostatnými fechtbuchmi a môžeme ho považovať za základný kameň tzv. Norimberskej skupiny alebo tradície[1]. Názov Wallerstein je odvodený od pôvodného miesta uloženia a zároveň dlhodobých držiteľov. Manuskript je tiež známy pod alternatívnym názvom – Vom Baumans Fechtbuch, a to vďaka zmienke na jednom zo svojich prvých listov[2].   Špecifickou črtou kódexu je mimo iného väzba a obsah. Kódex totiž pozostáva z troch samostatných častí, ktoré vykazujú známky väčšieho časového rozptylu. V tomto preklade sme sa sústredili na prvú časť, označovanú ako “A”, ktorá obsahuje anonymné pojednanie o boji s dlhým mečom, tesákom a dýkou (plus rôzne kombinácie). (viac…)...
Read More
Návšteva z Chile

Návšteva z Chile

Čo už môže svedčiť viac o vzrastajúcej popularite HEMA ako aktívny šermiarsky klub v 12000km vzdialenom meste na opačnej pologuli? Na našich cestách sa nám podarilo stretnúť prívržencov šermu z Mexika a z mnohých iných krajín, ktoré s našou kultúrou majú len pramálo spoločné. O šermiaroch v Chile sme mali len informácie z druhej ruky, ktoré však neboli potvrdené a považovali sme ich za čiastočný mýtus. Boli sme preto veľmi milo prekvapení po tom, čo sa na nás nakontaktovali cez sociálne siete a podarilo sa nám zistiť, že fungujú ako ucelené a zanietené združenie. (viac…)...
Read More
Krátke pojednanie o umení šermu majstra Lichtenauera

Krátke pojednanie o umení šermu majstra Lichtenauera

(článok v PDF na stiahnutie TU) Vymedzenie pojmov Kunst des Fechtens – Umenie (kumšt) šermu alebo boja; Šerm, Fechten, Schirm – Boj, súboj dvoch i viacerých protivníkov, za použitia chladných zbraní, za účelom porážky jedného z nich, či už v úrovni likvidácie, vyradenia (bojaneschopnosti) alebo uznania porážky Rossfechten – Šerm (boj) na koni Kampffechten – Súbojový šerm, resp. direktívy pre boj po zostupení z koňa, a to najmä kopijou (drevcom), halbschwertom, dýkou a zápasením; v brnení Blossfechten – šerm bezo zbroje, teda v bežnom odení Langschwert – dlhý meč Messer, Dussack – tesák Dolch – dýka Ringen – zápas, zápasenie Historický šerm – termín označujúci najmä scénickú verziu šermu Úvod Renesancia ako kultúrny fenomén je často považovaná kvôli svojej nejasnej náture za most, ktorým sa stredovek preklenul do novoveku. Rozmohla sa literatúrou a ako epidémia zasiahla disciplíny od filozofie cez politiku, náboženstvo, vedu etc. Za jednu z príčin vzniku tohto prúdu sa považuje epidémia čierneho moru, strata orientácie na život po smrti, sekularizácia myslenia; človek obracia pozornosť na seba samého, na svoje možnosti. Znovu objavuje myšlienky antických filozofov a mysliteľov, myšlienky, diela a odkazy svojich predkov. Svoju „renesanciu“, teda...
Read More