V dňoch 12-14. októbra sa v Trnave konal druhý ročník úspešného podujatia Tyrnhaw (kombinácia stredovekého názvu mesta a slova haw, čo je pôvodný termín pre sek). Vopred musíme skonštatovať, že aj tento ročník sa nadmieru vydaril a určite predčil očakávania mnohých účastníkov.
Oproti minulému roku bola akcia predĺžená o jeden deň. Prednášková časť, ktorú sme pôvodne absolvovali v sobotu predpoludním bola presunutá na piatkový podvečer. Túto zmenu vnímame viac ako pozitívne, nakoľko netrpezlivosť po fyzickej aktivite bola minulý rok citeľná. Po príchode do areálu nás privítala telocvičňa upravená na prednáškovú sálu, s projektorom ktorý dominoval stredu. Prednášok bolo habadej, a preto sa začal blok len s malým meškaním. Ondřej Adámek poskytol krátku analýzu rukopisu CGM 582 venovanú tesáku Hansa Leckuchnera. Potešila nás zhoda názorov, nakoľko aj Ondrej prisvedčil, že veľká časť techník podľa Leckuchnera je tempovo nevykonateľná.
Anton Kohutovič nadviazal na svoju prednášku z minulého roka. Tentokrát sa venoval podrobnejšej analýze väzby a z nej vyplývajúcich akcií. Prednáška mu slúžila ako teoretický podklad k praktickému workshopu. Opäť nesklamal prepracovanou štruktúrou a hlbokými analýzami. Veľmi príjemným osviežením bola populárno-náučná prednáška od Łukasza Majewského. Łukasz nie je typický Hemaista, venuje sa koučovaniu športového šermu (a veľmi úspešne). K HEMA sa dostal náhodou ako prizvaný rozhodca. Komunitu si obľúbil, a aj vďaka jeho charizmatickému prejavu sa stal neoddeliteľnou súčasťou poľských súťaží. Vo svojej prednáške rozprával o rôznych spôsoboch podmieneného tréningu a iných aspektoch šermu.
Naša prednáška v stručnosti načrtla rôzne prístupy k trénovaniu šermu a takisto predstavila dva (pre nás momentálne základné) turnajové systémy. Nakoľko býva turnajový šerm často hodnotený na základe estetických dojmov a povrchnej analýzy, predstavili sme hĺbkovú analýzu finálového zápasu z minuločného Swordfishu. Pevne veríme, že názory niektorých účastníkov k športovému zápoleniu nadobudnú iný charakter a stane sa pevnejšou súčasťou tréningu šermu. Kvôli časovým posunom sa stihla už len jedna prednáška od Karla Černína o rekonštrukcii a niektorých aspektoch manuálu I.33. Dozvedeli sme sa napr. prečo je lepšie sekať z ľavej strany atď.
Tento ročník sa odlišoval od toho predošlého aj zložením účastníkov. Vtipy o slovenčine na budúcich ročníkoch sa ukázali ako predčasne pravdivé. Event navštívili účastníci zo 7 krajín: Slovensko, Česko, Poľsko, Rakúsko, Maďarsko, Nórsko a dokonca aj jeden hosť z ďalekej Ameriky. Pevne veríme, že sa Tyrnhaw atraktivitou svojich prednášok a workshopov stane cieľom pre čoraz viac zahraničných účastníkov. Srdce strednej Európy má na to ideálnu polohu.
Po ohnivých večerných medzinárodných diskusiách sme sa ráno vrhli do nabitého dňa a časť z nášho zoskupenia putovala na preplnený workshop Antona Kohutoviča, druhá na tesáky Ondřeja Adámka. Anton všetkých nabudil razanciou cvičení a fyzickou náročnosťou workshopu. Všetci účastníci však odišli bez ujmy. Musíme poznamenať, že značne citeľné bolo pokročenie úrovne účastníkov od minuloročnej akcie. Málokto zrejme vo svojom tréningu zaháľal.
Po Tonovom workshope nasledoval náš workshop, ktorý sme poeticky nazvali “Bod náš každodenný”. Pomocou niekoľkých jednoduchých cvičení sme sa snažili ukázať, prečo si myslíme, že sek je dnes preceňovanou akciou a aké všetky výhody skrýva prišermovanie, resp. reakcie s bodom. Na záver workshopu sme ukázali krátke reakčné cvičenie na rozvoj cítenia a zisťovania, ktoré podľa nášho názoru môže slúžiť aj ako ľahký a hravý sparring pre nováčikov s nekompletnou výbavou.
Po výdatnou obede sme sa presunuli do bloku A, ktorý mala na starosti talentovaná Krisztína Nagy. Krisztína je viacnásobnou víťazkou ženského turnaja na Swordfishi. V poslednej dobe nám ju trochu ukradol, resp. jej veľmi učaril športový šerm, konkrétne šabľa. Vo svojom workshope sa venovala cvičeniam na podmienené reakcie, kde jeden z dvojice prebral iniciatívu sťa by coach a druhý reagoval. Počas doby trvania workshopu sme si vyskúšali naozaj mnohé kombinácie. Takýto spôsob podmieňovania nám nie je neznámy, nakoľko sami pracujeme s podobnou metodikou. Vo vedľajších miestnostiach sa odohrávali tesáky Martina Enziho, ktorý je veľmi zdatný pedagóg a o jeho kvalitách sme sa mohli presvedčiť o pár týždňov skôr v Slovinsku a workshop Barta Walczaka o boji s dýkami. Je nám veľmi ľúto, že sme sa týchto workshopov nemohli zúčastniť. Veríme však, že sa nám to podarí nabudúce.
Po skončení praktického programu prvého dňa, nutnej očiste a pozitívnom naladení sme sa presunuli do priestorov pôvodnej trnavskej radnice, kde bola pre nás prichystaná prvotriedna hostina. Pečené prasa, domáci guľáš z diviny, lokše, vynikajúce pivo od pivovaru Sandorf, trnavská medovina, domáce koláče… Nie je bezpečené pokračovať vo výčte rôznych pochutín, nakoľko hrozí, že si slinami ulepíte klávesnicu:) Náš americký hosť bol takýmito dobrotami natoľko zaskočený, že na otázku, či sa plánuje vrátiť domov odpovedal veľmi vyhýbavo. Diskusie sme viedli až do “záverečnej”, to nám však nebránilo v presune do divokého latinsko-amerického baru. Nielen kvôli skorému začiatku druhého dňa sme odolali vábeniu hudby a pobrali sme sa na ubikácie.
Posledný deň býva vždy na akciách veľmi smutný. Okrem toho, že vás zvyčajne všetko bolí viete, že musí prísť chvíľa rozlúčenia s ostatnými a návrat do občianskych životov. Nehodlali sme sa vzdať bez boja, a preto sme sa každý vybrali na iný workshop. Kým kolegovia sa nechali opätovne zlákať vysokokvalitným vedením poľských inštruktorov Tomeka Maziarza a jeho asistenta Mariusa zo zápasníckej školy Ringschule Wroclaw, ja som sa rozhodol prvýkrát okúsiť spáry meča a štítka pod vedením Karla Černína. Preberali sme niekoľko základných útokov z prvej a druhej pozície a takisto ich náväznosti a odozvy. Najväčším prínosom pre mňa však bola možnosť cvičiť na workshope s talentovanou víťazkou minuloročného turnaja v meči a štítku na Swordfishi, Kristinou Konsmo. Kristina pôsobí v Nórsku a napriek svojej na pohľad relatívne útlej postave dokázala zvíťaziť nad všetkými mužskými protivníkmi v turnaji. Môžem povedať, že je naozaj šikovná šermiarka a vďaka nej som si workshop užil dvojnásobne. S istotou viem povedať, že meč a štítok sa jedného dňa stane našim ďalším zameraním.
Po voľnom workshope, kde sme si vymieňali rôzne názory a skúsenosti a po obede sme absolvovali posledný blok výučby. Časť našej skupiny, ktorá sa nezmestila na sobotný Tonov workshop ho absolvovala v opakovanom termíne v nedeľu. Vo vedľajšej miestnosti sme opakovali náš workshop my. V poslednej miestnosti predvádzal svoje umenie náš hosť Gene Tausk z Houstonu. Ukazoval, akým spôsobom sa môžeme brániť bez zbrane voči útočníkovi s dýkou, resp. nožom a čo môžeme v takejto situácii očakávať.
Gene sa na nás nakontaktoval pár mesiacov dozadu a prijal naše pozvanie zúčastniť sa nášho stredoeurópskeho eventu. Odhodlal sa na ďalekú cestu a ako prvý hosť zo zámoria ochutnal náš šerm priamo u nás doma. Gene vedie v zámorí svoju vlastnú skupinu a venuje sa veľmi podobným veciam. Má mnoho skúseností zo zahraničných ciest, najmä po iných slovanských krajinách, ako je napríklad Rusko a je veľmi príjemný spoločník. Pevne veríme, že cesta k nám sa mu vyplatila a že sa budeme môcť spolu čoskoro opäť zísť.
Čo nám ostáva dodať? Tyrnhaw 2012 bol naozaj vynikajúcim zážitkom. Oproti minulému ročníku sa predĺžila doba trvania o jeden deň, čo určite nie je na škodu. Z účastníckeho pohľadu bola akcia naozaj nabitá zaujímavými prednáškami a workshopmi a je nám len ľúto, že sme sa niektorých nemohli zúčastniť. Ak by sme mali možnosť niečo vylepšiť, určite by sme boli radi, ak by sa ubytovanie účastníkov a niektoré prípadne aktivity čo najviac centralizovali kvôli šetreniu času, resp. prípadnej socializácii. Takisto by sme privítali aj posun k renesancii a rapírom, prípadne iným neskorším zbraniam. Veríme, že budúcnosť toto všetko prinesie. Tešíme sa teda na ďalšie ročníky!