by Martin Fabian Comment Closed

::Tento článok je súčasťou zborníka Tyrnhaw 2011::

Abstract
This short article deals with the biography and works of the famous and influential fencing master of the 16th century – Joachim Meyer. Originally born in Basel, Meyer was a resident of Strasbourg who composed three original manuscripts dealing with various medieval and renaissance weapons. He is best known for his treatise „Grundtliche Beschreibung der freyen Ritterlichen und Adelichen kunst des Fechtens“ (A Thorough Description Of The Free Knightly And Noble Art Of Fencing) which was largely reprinted in the course of the Renaissance. Despite these facts Meyer today is a controversial figure because of some of his unorthodox views and techniques compared to the older treatises of the so-called German line.

Vďaka zachovaniu niekoľkých tuctov traktátov, manuskriptov a printov má záujemca o štúdium pôvodných prameňov k dispozícii obrovskú databázu informácii a ukážok rôznych prístupov k šermu. Práce, z ktorých zväčša vychádzajú moderní šermiari boli vytvorené v rozpätí zhruba 200rokov, pričom prvé dielo, HS 3227a je datované na rok 1389. Popisuje skôr filozofické a taktické minimum ako konkrétne cvičenia a slúži ako odrazový mostík paradigmy šermu v 14.storočí. Dve storočia je dlhá doba a je preto normálne, že diela dostupné v druhej polovici 16.storočia majú iný nádych a spracovanie. Kníhtlač a charakter doby posúvajú šerm bližšie k masám a bežnému človeku.
Joachim Meyer, ktorého môžeme považovať za posledné živé ohnivko v tzv. Lichtenauerovej línii, kompiluje svoje traktáty a snaží sa o zachovanie šermu pre budúce generácie v komplexnej práci. Jeho traktáty nie sú kanonickým výkladom Kunst des Fechtens ako ho poznáme zo skorších diel.

2016-05-17 10_50_25-Meyer_1570_Longsword_K.jpg (2167×1426)

Sú originálne a doslova im obetoval život. Aby sme mohli lepšie pochopiť charakter jeho diela, odraz jeho osobnosti v jeho knihách a veci prináležiace, je potrebné oboznámiť sa s jeho životom. Vďaka niekoľkým zmienkam v archívoch mesta Strassburg a iným písomnostiam máme k dispozícii relatívne ucelený obraz o jeho živote. Cieľom tejto krátkej práce je teda oboznámiť čitateľa s dostupnými reáliami v živote nevšedného majstra, slobodného šermiara, ktorého činnosť a život boli istým spôsobom podobné modernému šermiarovi. Článok je založený na preklade práce Oliviera Dupuis-a Joachim Meyer, escrimeur libre, bourgeois de Strasbourg (2006), ktorému zároveň ďakujem za poskytnutie originálneho textu a konzultácie.

Dielo a význam

V súčasnosti sú známe tri dochované originálne traktáty a viacero reprintov(1). Keďže sa Meyerovým dielam dostalo po jeho smrti veľkej popularity, rozšírili sa po celej Európe a dnes sú uložené v mnohých, aj blízkych archívoch (Viedeň). Meyerovo dielo bolo použité ako podklad (resp. môžeme hovoriť aj o plagiáte) pre Jacoba Sutora a jeho dielo Neues Kunstliches Fechtbuch (1612) a takisto v roku 1672 pre taliana Theodora Verolinusa. Citácie nachádzame tiež v dielach Heinricha Gunterrodta (1579) a Luisa Pacheca de Narváez (1632). Giuseppe Morsicato Pallavicini (1670) ho vo svojom diele La scherma Illustrata spomína ako veľkého majstra.

1560Prvé dielo Joachim Meyer Fechtbuch MS A.4°.2 je datované do roku 1560 a momentálne sa nachádza v Univerzitnej knižnici mesta Lund(2). Jedná sa o rukopis s maľovanými ilustráciami, venovaný Ottovi zo Solms-Sonnewaldu. Kniha bola zhotovená ako dar pre mladistvého šľachtica (v čase zhotovenia mal 10 rokov). Obsahovo je podobná tomu, čo neskôr v Grundtliche beschreibung označuje ako Tretia kniha o šerme.

Druhý manuskript, Rostock Mss.var.82 je datovaný do rokov 1570-1571 a je venovaný kniežaťu Heinrichovi z Eberstu. Zvláštnoštou tohto manuksriptu je to, že narozdiel od iných Meyerových prác ide o zbierku traktátov od starších majstrov ako je napr. Sigmund Ringeck alebo Martin Syber a krátke pojednanie o šerme rapírom. Tento manuskript definitívne poukázal na fakt, že Meyer čerpal, resp. mal k dispozícii pôvodné písomné pramene “ortodoxnej” Lichtenauerovej línie.

Tretím, najrozsiahlejším a najznámejším dielom je Grundtliche Beschreibung der freyen Ritterlichen und Adelichen kunst des Fechtens (1570). Dielo je venované Johannovi Casimírovi, Dvornému palatínovi Rýnskemu. Na takmer 500 stranách rozoberá šerm a filozofiu boja s dlhým mečom, tesákom, rapírom, dýkami a rôznymi tyčovými zbraňami. Text je sprevádzaný desiatkami originálnych drevorytov, z ktorých doslova dýcha pohyb a atletickosť. Kedže, ako už bolo spomenuté vyššie, sa tomuto dielu dostalo po Meyerovej smrti nemalej popularity, je veľmi pravdepodobné, že začínajúci záujemca o cvičenie a štúdium starých bojových umení sa stretne s týmto dielom ako prvým. Dielo je vynikajúcim odrazovým mostíkom s pridanou didaktickou hodnotou a ponúka toho mnoho aj pre pokročilejších šermiarov.

Životopis

Informácie zozbierané z archívov magistrátu mesta Štrasburg podávajú podrobnejšiu výpoveď o živote autora, najmä v období medzi vydaním jeho knihy (po 24. februári 1570 – dátume, ktorý naznačuje v úvode jeho knihy) a jeho smrťou presne o rok neskôr, a síce 24. februára roku 1571.
Absolute_Eglise_St_Guillaume_01Prvá zmienka o pobyte Joachima Meyera v Strassburgu je spojená s jeho svadbou, ktorá sa odohrala v kostole svätého Viliama, 4. júna 1560. Jeho nevesta, Appolonia bola vdovou po Jacobovi Rülmannovi Wickgawovi. V zápisinici sa uvádza, že Joachim pochádzal z mesta Bazilej(3) a že jeho zamestnaním bolo nožiarstvo(4). Záznamy v Bazileji hovoria o nejakom Joachimovi Meyerovi, ktorý sa narodil a bol pokrstený 16. Augusta 1537. S veľkou pravdepodobnosťou ide o osobu nášho záujmu. Oženil sa vo veku 23 rokov, čo bolo v tom čase bežné. Jeho otec bol podľa záznamov papiernik, čo sa nevylučuje s gramotnosťou. Bazilej je veľké mesto, kde sa mohol mladý Joachim Meyer priučiť šermu a profesii nožiarstva, ak však nejestvoval nejaký iný šermiarsky majster, tiež nožiar z Bazileje podľa zápisov v Štrasburských archívoch z roku 1558. Túto pravdepodobnosť nemôžeme úplne vylúčiť. Existuje zmienka o občanovi Joachimovi Meyerovi z neďalekého Selestatu, ktorý žil v rovnakom čase ako náš majster. Je teda pravdepodobné, že Joachim tam mohol zavítať v rámci svojej tovaryšskej cesty, ktorú podnikol práve do Štrasburgu. Podobne ako množstvu jeho súčasníkov mu svadba pomohola etablovať sa v profesii nožiara. A tak sa aj stalo, keďže 10. Júna 1560, krátko po svadbe, bolo Joachimovi udelené meštianstvo. Je možné, že z tohto zväzku vzišlo dieťa, nemôžeme to však tvrdiť s určitosťou.

Všetky zdroje sa zhodujú, že povolanie nožiara vykonával do konca svojho života. Pravdepodobne táto činnosť ho zaviedla do Štrasburgu. Táto profesia bola tiež predkladaná v žiadosti o meštianstvo Hansom Kuelom, tiež nožiarom, ktorý si neskôr vzal vdovu po Meyerovi, Appoloniu Rulmann. Vieme, že Joachim bol tiež neskôr zvolený na post účtovníka alebo kontrolóra účtovania (akýsi auditor) v roku 1570 vo vlastnom cechu.

Všetky tieto záznamy o ňom nehovoria len ako o remeselníkovi, ale hlavne ako o šermiarovi, ktorý touto činnosťou zanechal v archívoch viacero stôp a zápisov. Viac ráz požadoval a v zápätí aj obdržal povolenie organizovať šermiarske školy (Fechtschule), presnejšie vo februári 1561, septembri 1563, júni 1566, februári 1567 a opäť v júni roku 1568. Tieto šermiarske školy, na rozdiel od toho čo naznačuje ich meno, boli istým typom verejného predstavenia. Súťažiaci zápolili v pároch o peniaze. Takéto verejné zápasy spojené s finančnou odmenou boli vždy potenciálnym zdrojom neporiadku, a tak štrasburské autority museli vydať žiadateľovi vyslovený súhlas s organizáciou.

Samotná žiadosť zrejme prebehla v ústnom procese (či dohovore), ako napríklad uvádza záznam zo soboty 4. septembra 1563: “Joachim Meyer, mešťan a nožiar požaduje o dovolenie organizovať verejné stretnutie šermiarov. Rozhodnutie: Schválené”(5).

Nanešťastie tieto zápisy neobsahujú podrobnejšie záznamy. Jestvujú však 2 záznamy, ktoré je vhodné spomenúť. Dozvedáme sa, že v roku 1561 nejaký Christoff Elias tiež žiadal o povolenie organizovať šermiarsku školu a bol žiakom Meyera (“Joachim meiern gelert”). Onedlho, v roku 1561 vyučoval Joachim Meyer v Štrasburgu. Ďalší zaujímavý prípad sa odohral neskôr, a síce v roku 1568. V tomto roku náš šermiar opakovane žiadal o možnosť organizovať školu o týždeň neskôr, pretože nenašiel náhradné miesto pre organizovanie školy vzhľadom na zákaz organizovať takúto udalosť  v blízkosti katedrály. Z rozhodnutia rady XXI z 27. augusta 1567 bolo zakázané organizovať šermiarske stretnutia pri týchto miestach. Napokon koncil XXI ustúpil jeho požiadavke výnimkou z ľútosti, nakoľko plagáty s oznamom o mieste konania boli už nejaký čas vyvesené(6).

Ť2016-05-17 10_52_35-Meyer_1570_Longsword_C.jpg (2178×1425)ažko odhadnúť kedy začal Joachim Meyer dávať dokopy svoj tlačený šermiarsky traktát, ktorý venoval Jánovi Casimírovi, grófovi a palatínoví Rýnskemu, vojvodovi Bavorskému. Tlač bola vykonaná v tlačiarni Thiebolta Bergera v Štrasburgu v roku 1570 a prológ je datovaný na 24. februára toho istého roku. Dielo tohto rozsahu bolo dozaista tvorené niekoľko mesiacov dozadu. Meyer zaobstaral prostriedky pre dosiahnutie diela výnimočnej kvality, vylepšené o farebné kresby perom a tušom. Kresby sú prisudzované Stimmerovi Tobiasovi, známemu švajčiarskému umelcovi, ktorý sa usadil v Štrasburgu v roku 1570. Cena tlače a zaobstaranie drevorezov prinútila Joachima Meyera ťažko sa zadĺžiť. Podujalal sa vrátiť 300 korún pred vianocami 1571.

V priebehu roku 1570 nadviazal kontakt s duchovným vojvodu Jána Alberta I. z Mecklenburgu, skrz ktorého si ho najali ako šermiarskeho majstra. Joachim Meyer veril, že bude môcť svoje knihy predať za vyššiu cenu práve na vojvodovom dvore v Schwerine. Možno sa o to pokúsil tiež na Ríšskom sneme v  Speyeri, ktorý sa uskutočnil v júni roku 1570 agitáciou u rôznych kniežať. Neskôr požiadal štrasburské autority o povolenie odísť, pravdepodobne z dôvodu aby nestratil svoj štatút mešťana. Svoje knihy poslal vopred do Schwerinu. Po tom, čo obdržal od vojvodu potvdenie o ceste, opustil Štrasburg vo štvrtok, ktorý nasledoval “dňu vernosti” (schwortag), ktorý sa vždy konal prvý utorok v roku, a to v januári 1571. Na dvor vojvodu dorazil 10. februára roku a zomrel zakrátko, 24. februára. “Boh všemohúci ho povolal a prikázal mu opustiť toto údolie sĺz a pridať sa k nemu vo večnom živote”. Príčina smrti nie je špecifikovaná v žiadnom z dostupných zdrojov, z výpovede jeho brata však môžeme predpokladať, že cesta dlhá 800 km v ťažkej zime sa podieľala na príčine. Antoni Rülmann:

Vo štvrtok, ktorý nasledoval Schwortag-u, pobral sa Joachim Meyer na cestu do Schwerinu v najchladnejšom období roka. Do Schwerinu ho pozval sám vojvoda, aby učil šerm. Joachim Meyer však zomrel 14 dní po príchode do Schwerinu. V mene mojej sestry, ktorej som poručníkom, nemôžem tajiť či skrývať že rok dozadu, poslal (Meyer) do tlače prenádhernú knihu, ktorá mala množstvo obrázkov a vysvetľovala umenie šermu s nemalou odbornosťou; natoľko, že niektorí ľudia dokonca povedali, že kniha bola tak kvalitná, že málokedy sa s podobnou dá stretnúť. Tlač a väzba bola uhradená ním. Takisto pripravil drevoryty na ilustrácie a nechal vytlačiť mnoho kusov. Bohužiaľ dostal sa tým do obrovských dlhov, ktoré musí teraz jeho vdova zaplatiť. Sľúbil, že 300 korún vráti do vianoc. Veril, že na vojvodovom dvore za ne obdrží viac peňazí, aspoň 30 florinov. Všetky tieto knihy poslal do Schwerinu v tejto viere, no zomrel skôr, než tak mohol učiniť. Chcel by som teda požiadať o navrátenie kníh a jeho šiat, keďže ma to bude stáť nemalý obnos peňazí. Žiadam Vás teda, aby ste sa zamysleli nad jeho vdovou a poslali ich naspäť. Samozrejme ak vás knihy oslovili a máte o pár kusov záujem, neváhajte si ich pár kúpiť. Boli by sme Vám naozaj vďační, ak tak učiníte(7).

Epilóg

Ako sme mohli vidieť vyššie, vojvoda informoval pozostalých o smrti. Antoni Rülmann, Joachimov švagor sa stal legálnym opatrovníkom jeho sestry, Appolonie, a zároveň bola naňho prenesená ťarcha dlhu. Dňa 14. mája 1571 oslovil štrasburskú radnicu o asistenciu v jednaní s vojvodom ohľadom navrátenia majetku Joachima Meyera, hlavne kníh. Vtedajší sekretár mesta napísal 15. mája list v tejto záležitosti, zároveň vyzývajúc vojvodu aby si knihy kúpil ak o ne má záujem. 1. júla Vojvoda odpísal, že otvoril truhlicu, ktorá ukrývala knihy, voda však poškodila všetky kópie. Naznačil, že sa podujme zaplatiť kuriérov a postaral sa o dopravenie šiat Joachima Meyera za 15 a ½ tolára. 50 toliarov poukázal vdove po šermiarskom majstrovi. List bol prečítaný nahlas 1. augusta 1571 pred mestskou radou, aby sa postarali o dobré prijatie správy vdovou. Tieto dva listy Antoniho Rulmanna a odpoveď vojvodu sú zachované v mestských archívoch Štrasburgu a vďaka nim vieme aka bola cena vydania, aký bol záväzok Vojvodu a aký bol dátum smrti Joachima Meyera.

Appolonia Meyerová, narodená Rulmannová sa vydala po tretí krát 14. apríla 1572 za Hansa Kueleho.

Drevoryty a originálne kresby z knihy Joachima Meyera boli pravdepodobne predané kvôli vyplateniu dlhov. Nachádzajú sa v Augsburgu, v dôležitom šermiarskom centre Nemecka 16. storočia. Budú použité na dve ďalšie vydania.

Kniežatá a náboženské nepokoje

V roku 1570, mesto Štrasburg, veľkovojvodstvo Mecklenburg-Schwerin a Ján Casimír, gróf palatín Rýnsky boli rezolútne Protestantského vyznania, je preto dosť pravdepobné, že to bola aj viera Joachima Meyera. Vojvodov výber šermiarskeho majstra s rozdielnou vierou bol pravdepodobne nemožný v tomto období náboženských nepokojov. Vplyv náboženských vojen na renesančný šerm však nie je témou tohto článku.

Vojvodstvo Mecklenburské bolo príťažlivé pre Joachima Meyera aj z iného dôvodu. Odkedy cisár Fridrich III. udelil exkluzívne práva cechu Markusákov vyučovať šerm od roku 1487, všetky osoby, ktoré chceli učiť šerm sa ocitli na horúcom kresle ak neboli s týmto cechom spojené. Toto bol sám vojvoda Mecklenburský, ktorý ako prvý reagoval a udelil rovnaké privilégium inému cechu, Federfechterom. Gunterrodt, prvý autor, ktorý cituje Meyera v svojom traktáte z roku 1579, venuje svoju knihu vojvodovi Mecklenburskému. Pravdepodobne sa jedná o syna muža, ktorý najal Joachima Meyera a zomrel v roku 1576. Vojvodstvo a kniežací dvor v Schwerine určite poskytovali viac možností predať šermiarske dielo ako iné kniežacie dvory v ríši.

Majster šermu alebo slobodný šermiar?

fol002v+003rPrípad Joachima Meyera vyvoláva rôzne otázky a používaní dvoch menovateľov a síce slobodný šermiar (Freyfechter) alebo šermiarsky majster (fechtmeister). Meyer prišiel do mesta s týmito dvoma titulmi v roku 1566 ako slobodný šermiar a v roku 1568 ako šermiarsky majster. V úvode k svojmu traktátu sa sám označuje za slobodného šermiara. Je to taktiež kvalifikácia, ktorá je používaná jeho švagrom v liste vojvodovi Mecklenburskému. Na druhej strane, záznamy stretnutia Rady XXI hovoria o odpovedi na požiadavku jeho švagra vyzvať vojvodu k vráteniu vecí o Joachimovi ako o šermiarskom majstrovi. V odpovedi ho však vojvoda tituluje ako slobodného šermiara. V Svätej Rímskej ríši bol titul udeľovaný pod niekoľkými podmienkami. Joachim Meyer určite nespĺňal všetky podmienky – ak áno, jeho švagor by ich iste spomenul v liste. A to nie je náš prípad. V tejto veci musíme doplniť, že podľa dostupných znalosti nie sú v archívoch mesta Štrasburg žiadne dôkazy o tom, že by Joachim Meyer patril k Bratstvu šermiarskych majstrov sv. Marka (Sanct Bruderschaft Marx), aj keď to píšu ľudia na rôznych internetových stránkach venujúcich sa autorovi.

Termín “slobodný” je ambivalentný. Môže rovnako hovoriť o kompetencii, o práve používať daný titul alebo vyjadrovať profesnú zameranosť. Joachim Meyer pravdepodobne musel pred štrasburskými autoritami obhajovať svoje skúsenosti a schopnosti so zbraňou než bol uznaný za majstra po svojom príchode do mesta. Rovnako mu tento titul umožnil zamestnať sa u Vojvodu. Záležitosť tohto prívlastku by si vyžadovala podrobnejšiu štúdiu. Je možné, že šlo iba o všeobecné pomenovanie šermiarov, ktorí neboli spojení s cechom, respektívne v bratstvom Markusákov. Hans-Peter Hils v tom vidí výzvu, odmietnutie privilegovaného statusu ríšskeho šermiara, aj keď to Joachim Meyer nijak viac nerozoberá.

Štrasburg ako centrum šermu

Dosiaľ nejestvuje podrobnejšia štúdia o tejto záležitosti. Mestská rada pri XXI mala právomoc autorizovať šermiarske udalosti v Štrasburgu a podľa záznamov z roku 1570 niekoľko mešťanov takéto podujatia organizovalo, pred aj po Joachimovi Meyerovi. Z týchto všetkých ani jeden sa však neprezentoval ako šermiarsky majster. Z tohto hľadiska môžeme pozerať na Joachima Meyera ako na súčasť lokálnej elity, najmä keď vieme, že učil už od roku 1561. V období od 1561 do 1570 sa nám podarilo vystopovať päť šermiarskych stretnutí organizovaných Meyerom. Iba Wygand Brack, ďalší štrasburský šermiarsky majster zorganizoval týchto škôl viac ako Meyer. Ďalší výskum by mohol objasniť jeho úlohu a vplyv na lokálnej úrovni(8).

Meyer a kontroverzia

Napriek mnohým veciam a historickému významu Joachima Meyera a jeho diela, je jeho postavenie v šermiarskej obci relatívne kontroverzné. Pod týmto slovom máme na mysli jeho vyčleňovanie z Lichtenauerovej línie, resp. jeho cielené odmietanie, nakoľko vo svojom učení “odbočil” od pravého učenia. Odbočením od pravého učenia rozumieme netradičný pohľad na cvičenie, svojvoľné používanie názvoslovia v porovnaní s Zedlom, absenciu bodov a v neposlednom rade zostavenie vlastného, “vylepšeného Zedlu”. Joachim nám však vo svojom veľdiele poskytuje jedinečný a unikátny pohľad na šerm od renesančného človeka, odvodený a založený na nemeckej tradícii. Žiadne ďalšie dielo podobnej filozofickej či didaktickej kvality sa šermom mečom a inými (nazvime ich) nemeckými zbraňami neobjavuje. Narozdiel od básnicky poňatých, kryptyckých a veľmi lakonicky vykladaných Lichtenauerových veršov, nám poskytuje menej priestoru na voľnú a “filozofickú” interpretáciu a vyjadruje sa dopodrobna o každom aspekte “svojho” šermu. V tomto prípade a zároveň pri množstve použitých argumentov vzniká situácia, kedy s ním môžeme jednoducho nesúhlasiť, lebo element širšej interpretácie je minimalizovaný, a “na stôl” sú položené viac-menej jasné situácie.

Absencia bodov (čo je pre skalných fanúšikov ranejších manuskriptov ba priam až tragická situácia) môže byť zapríčinená niekoľkými jednoduchými dôvodmi. Po prvé, jedným z bežných a striktných pravidiel verejných šermiarskych škôl (mečom) bol jednoznačný zákaz bodania. Body sú v šerme nebezpečné a môžu veľmi ľahko privodiť zranenie. Meyer ako šermiar organizujúci verejné školy sa musel tomuto faktu prispôsobiť. Zároveň, ako jeden z prvých majstrov vydávajúcich tlačenú učebnicu, ktorá sa môže šíriť jednoduchým a menej nákladným spôsobom, si pravdepodobne nemohol dovoliť v diele dostupnom “širokej verejnosti” propagáciu útokov so smrteľným účinkom. Sám sa v predhovore k meču zmieňuje o starých Nemcoch, ktorí “ostro a mocno šermovali jak sekmi, tak bodmi” a naznačuje, že v jeho čase to je iné. Oveľa zaujímavejšiu a výpovednejšiu zmienku môžeme nájsť v úvode časti šermu s rapírom, nuž nechajme ju prehovoriť samú:

.. nakoľko je dnes šerm rapírom potrebné a dôležité cvičenie, niet žiadneho divu že sa k nám Nemcom od iných národov dostalo. Aj napriek tomu, že u našich predkov bolo v reálnom boji proti spoločnému nepriateľovi bodanie bežne prípustné, nebolo to však v bežnom nácviku povolené, a to ani v žiadnom prípade voči vojakom-spojencom alebo hocikomu inému pomimo spoločného nepriateľa… Táto vec do dnešného dňa je dodržiavaná ctihodnými bojovníkmi a inými šľachetnými (stav) Nemcami… z tohto dôvodu bol šerm rapírom (a jeho uvedenie, pozn. autor) vcelku neprirodzené… Keďže sa však deň odo dňa viac a viac šíri… je nám teda povinnosťou sa s ním oboznámiť.

Takéto prehlásenia nás môžu nabádať k mnohej polemike o podstate “tajnosti” a “skrytosti” šermiarských náuk, nie je to však cieľom tejto práce.

Záver

Pravdepodobne narodený v roku 1537, Joachim Meyer zomrel rok po napísaní svojej šermiarskej knihy vo veku 34 rokov. Táto predčasná smrť je zrejme dôvodom, prečo bolo zhromaždených len toľko málo informácii o tvorcovi knihy, ktorá sa neskôr stala veľmi slávnou. Jestvuje ešte mnoho neznámych udalostí z jeho života a vieme len veľmi málo o tom, ako sa učil šermovať. K dispozícii máme iba to, čo hovorí v predhovore ku kapitole o rapíre, a síce že sa túto zbraň naučil používať od cudzincov. Nevieme však, či sa mu podarilo vycestovať mimo územie ríše, alebo či sa umeniu priučil od cudzincov prítomných v Bazileji či Štrasburgu. Vieme len, že povolanie nožiara zastával už počas svojej svadby. Možno sú nejaké informácie ukryté v bazilejských archívoch. Podobne, Meyerova prítomnosť v Schwerine mohla zanechať nejaké záznamy a vojvodov archív by tiež mohol bližšie objasniť posledné týždne jeho života. Dôvody jeho smrti totiž nie sú explicitne zmienené ani v jednom z dostupných listov a nechávajú pootvorené vráta mnohým domnienkam.


Poznámky

  1. Augsburg 1600 a 1660
  2. O tom, ako sa traktát ocitol vo Švédsku pojednáva Roger Norling v krátkom článku tu http://www.hroarr.com/the-history-of-joachim-meyers-treatise-to-von-solms/
  3. Bazilej leží na hranici Švajčiarska, Nemecka a Francúzska a je tretím najväčším mestom Švajčiarska. Vďaka svojej unikátnej polohe tvorí nadnárodné súmestie.
  4. ein messerschmidt
  5. Joachim meyer bůrger und messerschmid pitt Jme ein fechtschůhl zůhalten, Zůerlaůbenn. Erkandt Jme Zůlassenn.
  6. o výnimku nežiadal len Meyer, ale aj jeho “kolega” Wygand Brack. Argumentovali tým, že všetky možné taverny alebo cechovné priestranstvá sú obsadené a obaja už vyvesili plagáty (Dupuis).
  7. napísané 15. mája 1571.
  8. Olivier Dupuis neskôr uskutočnil viac výskumov ohľadom zmienok o usporadúvaní šermiarskych škôl v Štrasburgu medzi rokmi 1540-1610. Podarilo sa mu nájsť zhruba 800 zmienok, ktoré obsahovali viac ako 200 mien rôznych majstrov.  Joachim sa v tomto smere trochu stráca a ako veľmi zaujímavý sa ukazuje fakt, že jeden z jeho spomínaných “kolegov”, Wygand Brack zorganizoval v rokoch 1563-1581 až 34(!) šermiarskych škôl (resp. toľko krát sa objavuje v záznamoch). Stále však nemá prvenstvo, ale “len” tretie miesto. Víťaz má v archívoch viac ako 90(!) zmienok.


Zdroje