Hans von Speyer

Hans von Speyer

Spomedzi diel, ktoré patria do tzv. jadra Lichtenauerovej náuky[1], resp. tradície, zaujíma dielo spísané Hansom von Speyer špecifické miesto. Jednak ide o pomerne neskorý prepis, vyhotovený podľa všetkého v roku 1491, ktorý však obsahuje niekoľko originálnych rozšírených komentárov a fínt, ktoré sa nenachádzajú v iných verziách. Nevieme, či je autorom týchto rozšírení samotný Hans, je však možné, že predlohou danej verzii bolo iné, komplexnejšie dielo než Jud Lew, s ktorým má meč najpodobnejší základ. Podľa  dostupných informácií[2] bol Hans von Speyer pisár, ktorý žil v druhej polovici 15. storočia. Iná zmienka o rovnako nazvanej osobe hovorí, že sa istý Hans von Speyer podieľal na vytvorení typu písma pre Gutenbergovu 42 riadkovú Bibliu, nemusí sa však jednať o jednu a tú istú osobu. Aktuálne sa originál tohto spisu nachádza v Univerzitnej knižnici mesta Salzburg. (viac…)...
Read More
Krátke pojednanie o umení šermu majstra Lichtenauera

Krátke pojednanie o umení šermu majstra Lichtenauera

(článok v PDF na stiahnutie TU) Vymedzenie pojmov Kunst des Fechtens – Umenie (kumšt) šermu alebo boja; Šerm, Fechten, Schirm – Boj, súboj dvoch i viacerých protivníkov, za použitia chladných zbraní, za účelom porážky jedného z nich, či už v úrovni likvidácie, vyradenia (bojaneschopnosti) alebo uznania porážky Rossfechten – Šerm (boj) na koni Kampffechten – Súbojový šerm, resp. direktívy pre boj po zostupení z koňa, a to najmä kopijou (drevcom), halbschwertom, dýkou a zápasením; v brnení Blossfechten – šerm bezo zbroje, teda v bežnom odení Langschwert – dlhý meč Messer, Dussack – tesák Dolch – dýka Ringen – zápas, zápasenie Historický šerm – termín označujúci najmä scénickú verziu šermu Úvod Renesancia ako kultúrny fenomén je často považovaná kvôli svojej nejasnej náture za most, ktorým sa stredovek preklenul do novoveku. Rozmohla sa literatúrou a ako epidémia zasiahla disciplíny od filozofie cez politiku, náboženstvo, vedu etc. Za jednu z príčin vzniku tohto prúdu sa považuje epidémia čierneho moru, strata orientácie na život po smrti, sekularizácia myslenia; človek obracia pozornosť na seba samého, na svoje možnosti. Znovu objavuje myšlienky antických filozofov a mysliteľov, myšlienky, diela a odkazy svojich predkov. Svoju „renesanciu“, teda...
Read More