Hans von Speyer

Hans von Speyer

Spomedzi diel, ktoré patria do tzv. jadra Lichtenauerovej náuky[1], resp. tradície, zaujíma dielo spísané Hansom von Speyer špecifické miesto. Jednak ide o pomerne neskorý prepis, vyhotovený podľa všetkého v roku 1491, ktorý však obsahuje niekoľko originálnych rozšírených komentárov a fínt, ktoré sa nenachádzajú v iných verziách. Nevieme, či je autorom týchto rozšírení samotný Hans, je však možné, že predlohou danej verzii bolo iné, komplexnejšie dielo než Jud Lew, s ktorým má meč najpodobnejší základ. Podľa  dostupných informácií[2] bol Hans von Speyer pisár, ktorý žil v druhej polovici 15. storočia. Iná zmienka o rovnako nazvanej osobe hovorí, že sa istý Hans von Speyer podieľal na vytvorení typu písma pre Gutenbergovu 42 riadkovú Bibliu, nemusí sa však jednať o jednu a tú istú osobu. Aktuálne sa originál tohto spisu nachádza v Univerzitnej knižnici mesta Salzburg. (viac…)...
Read More
Ringeck: Addendum

Ringeck: Addendum

Manuskript, ktorý sa pripisuje Sigmundovi Ringeckovi, je miestami až prekvapujúco strohý. Donedávna považovaný (predpokladom) za najstarší z dochovaných, obsahuje najkratšie komentáre z dostupných diel a vynecháva niekoľko malých detailov. Nedávna vedecká analýza drážďanského rukopisu však odhalila, že pravdepodobný dátum vytvorenia diela je v 10. alebo 20. rokoch 16. storočia. Ak je dané zistenie pravdivé, výskyt temer totožných komentárov v ďalších dielach, ako je napr. glasgowské MS E.1939.65.341 (1508), augsburské Codex I.6.2°.5 (1539) alebo Meyerov rukopis MS Varia 82(1570) by bol jasnejší a nemuseli by sme až tak uvažovať nad tým, prečo by sa medzi pôvodnou datáciou (cca 1440) a ďalším výskytom nachádzala tak veľká medzera. (viac…)...
Read More
Codex Wallerstein a Anton Rast

Codex Wallerstein a Anton Rast

Kódex Wallerstein patrí medzi veľmi známe a populárne diela. Svojim špecifickým spracovaním je ľahko identifikovateľný medzi ostatnými fechtbuchmi a môžeme ho považovať za základný kameň tzv. Norimberskej skupiny alebo tradície[1]. Názov Wallerstein je odvodený od pôvodného miesta uloženia a zároveň dlhodobých držiteľov. Manuskript je tiež známy pod alternatívnym názvom – Vom Baumans Fechtbuch, a to vďaka zmienke na jednom zo svojich prvých listov[2].   Špecifickou črtou kódexu je mimo iného väzba a obsah. Kódex totiž pozostáva z troch samostatných častí, ktoré vykazujú známky väčšieho časového rozptylu. V tomto preklade sme sa sústredili na prvú časť, označovanú ako “A”, ktorá obsahuje anonymné pojednanie o boji s dlhým mečom, tesákom a dýkou (plus rôzne kombinácie). (viac…)...
Read More
Joachim Meyer – Šerm rapírom (preklad)

Joachim Meyer – Šerm rapírom (preklad)

Joachim Meyer nám zanechal po sebe minimálne 3 originálne spisy zaoberajúce sa šermom viacerými zbraňami. Popri dlhom meči a tesákoch, ktoré sa uňho (môžeme predpokladať) tešia najväčšej popularite, poskytuje značný priestor v jeho dobe čoraz populárnejšej zbrani, Rapíru. Radi by sme vám predstavili preklad prvej z dvoch kníh o Rapíri, ktoré sú obsiahnuté v Meyerovom Opus Magnum Gründtliche Beschreibung der Kunst des Fechtens. Prvá kniha je zameraná hlavne na osvetlenie základných pojmov, vymedzenie systematiky boja s Rapírom a obsahuje aj niekoľko pokročilých akcií. Poteší hlavne priaznivcov šermu podľa nemeckých tradícií, keďže Meyer používa klasické názvoslovie(abschneiden, durchwechseln, zornhaw…) a takisto štýl boja je veľmi podobný tomu, čo poznáme z Kunst des Fechtens. (viac…)...
Read More