Rôznych šermiarskych eventov sú už po svete desiatky, napriek tomu sú však v oblasti Balkánu ojedinelé. Naši priatelia zo Slovinska sa preto iniciatívne chopili príležitosti a usporiadali prvé veľké verejné podujatie, nazvané podľa hostiteľského mesta – Hema Celje 2012.
Celje je malebné mestečko nachádzajúce sa v severnejšej časti malej krajiny. Má v porovnaní s hlavným mestom Ljubljanou iba zlomok obyvateľov, napriek tomu príjemne prekvapí okolitou prírodou a starostlivosťou o historickú časť mesta. Do Celje sa nám podarilo doraziť po relatívne krátkej ceste v piatok neskoro poobede a ihneď po ubytovaní sme sa s väčšou časťou účastníkov presunuli do miestneho múzea. Tam nás už očakávala kurátorka a na štyroch stoloch rozložené dochované exponáty rôznych zbraní a častí zbroje siahajúce až do 15.storočia. Vďaka ochranným rukaviciam sme si mohli tieto vzácne exempláre ochytať a porovnať ich s dnešnými replikami. Opätovne sme sa utvrdili v názore, že s ostrými zbraňami sa zaobchádza oveľa príjemnejšie ako s ich zatupenými verziami. V Celjskom múzeu majú v depozite uložených celkovo vyše 400 kusov zbraní (čo je pomerne veľa na malé mestečko), väčšinu z nich však tvoria neskoršie a hlavne palné zbrane. Po návšteve múzea sme využili služby mesta a dopriali si príjmenú socializáciu s našimi priateľmi. Samozrejme iba v slušnej miere.
Hema Celje ponúklo širokú škálu seminárov; na svoje si prišli snáď všetky druhy cvičencov: dýky, zápasenie, meče, palice, šable, tesáky, voľný sparring a posilňovacie cvičenia je na dva dni naozaj bohatý program. Hala, ktorú sme mali možnosť využívať bola famózna – plne vybavená moderná multifunkčná hala s obrovským stropom a možnosťou rozdelenia priestoru na tri menšie časti je snom snáď každého športovca. Oba dni sa začali rozcvičkou pod taktovkou Lei Zavodnik, ktorá predpripravila celé osadenstvo na náročné dni a ukázala mnoho užitočných cvičení pre zahrievanie a rozťahovanie tela. Lea je veľmi mrštná a fyzicky zdatná a s hravosťou prekonala svojou kondíciou a pripravenosťou mnoho mužov.
Prvý seminár, spoločný pre všetkých účastníkov eventu, bol nazvaný Biomechanika. Pod týmto názvom sa skrývali rôzne základné cvičenia s dýkou a tzv. navoľnovacie cvičenia, kde sa aplikujú na protivníka rôzne esenciálne páky na kĺby alebo tlakové body. Seminár viedol Cor Kronenburg z holandského združenia Zward&Steen, ktorý má za sebou mnohoročnú skúsenosť ako tréner bezpečnostných jednotiek. Po výdatnom obede a krátkej pauze sme sa presunuli do prvého workshopu na dlhý meč pod vedením mladého Arta Fama, tiež zo zoskupenia Zward&Steen. Arto sa sústredil na základné odozvy po primárnej väzbe (winden, abnehmen, duplieren a obrana) a ukázal nejaké cvičenia na vzdialenosť. Workshop sa aj vďaka príjemnému prístupu inštruktora a asistenta tešil popularite a dosýta si ho vychutnala väčšina účastníkov. Vo vedľajšej časti sa pasovali cvičenci s rapírom podľa holandského majstra Bruchia, a to pod vedením precízneho Reiniera van Noorta. Bruchius spísal pôvodný traktát, ktorý je inšpirovaný dielami Salvatora Fabrisa a Capo Ferra. Znalci predošlých majstrov preto neostali prekvapení mohými extravagantnými postojmi a strehmi. Po týchto dvoch seminároch nasledoval stredoveký zápas – Ringen – pod vedením Slovinského šampióna Gregora Medvešeka a tesák pod vedením Martina Enziho z viedeňského Dreynschlagu. Na sklonku náročného dňa sme absolvovali vynikajúcu večeru v miestnom hoteli a využili príjemne svieži večer na siahodlhé diskusie o aktuálnych tendenciách v svetovom šermiarskom dianí etc.
V nedeľu ráno sa dostal rad na nás, a keďže sme v neskorých sobotných hodinách všetkých varovali pred fyzickou náročnosťou nášho workshopu, nemohli sme ostať našim slovám nič dlžní a dopriali sme veľkému množstvu cvičencov rannú nádielku fyzickej aktivity. Názov workshopu bol „With Lichtenauer We Thrust“, čo je parafráza znamenajúca „S Lichtenauerom bodáme“. Cieľom workshopu bolo oboznámiť účastníkov s inými, menej štandardnými spôsobmi prišermovania, a to najmä pomocou bodov a súvisiaceho lákania do útoku, rôznych indes protiútokov a iných, podobných techník. Ohlasy na workshop boli pozitívne a naše sľuby z predošlého večera neostali plané. Simultánne s našim seminárom prebiehala výuka boja s krátkou palicou, ktorú viedol jeden z organizátorov Hema Celje – Roman Vučajnk. Nasledoval obed, a my sme sa chtiac-nechtiac začali pripravovať na cestu späť. Ďalšie workshopy, ako dýky pod taktovkou Igora Sancina a boj so šabľou pod vedením Matiju Tomc sme preto vnímali len veľmi letmo.
Celkovo hodnotíme prvý južanský Hema event pozitívne. Organizačnému teamu sa podarilo napriek bojovým podmienkam a nie zrovna najvyššej účasti (berme v úvahu, že v Slovinsku a napr. v susednom Chorvátsku sú po dve HEMA zoskupenia) vytvoriť vynikajúcu, priateľskú atmosféru. Do budúcna by sme možno kvôli niektorým prestojom a časovým dieram pridali nejaký ten workshop alebo prednášku navyše. Hema Celje nás však ďalej utvrdil v dvoch veciach – používanie zbraní s flexibilnou poslednou tretinou čepele (tzv. fechtschwertov) by malo byť z bezpečnostných dôvodov postupne zavedené ako povinné. Pevné čepele síce postupne vychádzajú z módy, napriek tomu ešte mnoho cvičencov používa staršie, tuhé čepele, ktoré pri dnešných cvičebných štandardoch nemajú miesto. Za druhé, masky Leon Paul sa opäť ukázali ako nevhodný ochranný prostriedok. Ich konštrukcia a spôsob upevnenia na hlavu neponúka bezpečnú alternatívu k iným výrobcom a je výrazne vhodná iba na športový šerm kordíkmi. Okrem menšej úderovej tolerancie na bokoch výpletu, nevhodného spôsobu polstrovania vnútornej časti masky, je aj predný výplet relatívne nebezpečný pri silnejších nárazoch, nakoľko pruží a hrozí náraz do predsunutých častí tváre, ako je nos, obočie, čelo atď. Záverom by sme sa ešte raz chceli poďakovať organizátorom za pozvanie a zároveň za výborne odvedenú prácu. Veríme, že tento event sa podarí zorganizovať aj budúci rok a stane sa pevnou súčasťou medzinárodného diania.
Celú galériu môžete nájsť na Facebooku