Kódex Wallerstein patrí medzi veľmi známe a populárne diela. Svojim špecifickým spracovaním je ľahko identifikovateľný medzi ostatnými fechtbuchmi a môžeme ho považovať za základný kameň tzv. Norimberskej skupiny alebo tradície[1]. Názov Wallerstein je odvodený od pôvodného miesta uloženia a zároveň dlhodobých držiteľov. Manuskript je tiež známy pod alternatívnym názvom – Vom Baumans Fechtbuch, a to vďaka zmienke na jednom zo svojich prvých listov[2].

 

Špecifickou črtou kódexu je mimo iného väzba a obsah. Kódex totiž pozostáva z troch samostatných častí, ktoré vykazujú známky väčšieho časového rozptylu. V tomto preklade sme sa sústredili na prvú časť, označovanú ako “A”, ktorá obsahuje anonymné pojednanie o boji s dlhým mečom, tesákom a dýkou (plus rôzne kombinácie).

wallerstein

Anton Rast bol s veľkou pravdepodobnosťou kapitán Markusákov[3] a majster dlhého meča. Na začiatku jeho vyše 200 stranového fechtbuchu, sa tiež nachádza síce krátky, ale zaujímavý úvodník od P.H. Maira, ktorý načrtáva jeho stručný životopis:

Nasleduje náuka majstra Anthonyho Rasta z Norimberku, leštiča mečov, ktorý bol majstrom dlhého meča, a síce jeho umenie na koni i na pešo, ako ho za sebou zanechal. Tak som ho nechal opísať a všetky triky doplniť ilustráciami tak, ako to bolo spísané v jeho knihách, nech ani tu tomu nebude inak. Zomrel v roku 1549 a mal viac než 70 rokov, a to všetko som ja, Paulus Hector Mair učinil 17. decembra 1552

Je teda pravedodobné, že aj Rast zdedil alebo si zadovážil inú knihu (možno Wallerstein?), na základe ktorej podložil svoje triky[4]. Možno je sám pôvodným autorom a samotný Wallerstein je iba menej podarený opis. Každopádne, dielo, ktoré mu Mair pripisuje a ktoré nechal dokončiť, obsahuje temer presný opis trikov zo staršieho kódexu a niekoľko takých, ktoré sa v kódexe nevyskytujú a vice versa. Nie je ľahké súdiť jeho obsah porovnávaním s ostatnými spismi, nakoľko bez existencie spoločného predka (ak ním nie je Wallerstein) sa jedná iba o špekulácie.

Keďže je mimo exotického Maira Rastov fechtbuch jediná z kníh z Norimberskej tradície, ktorá ponúka aj priamy popis techník, rozhodli sme sa obe diela skombinovať do tohto prekladu. V čase vydania nie je stále dostupná farebná verzia Rasta, ktorá by mohla vkusne doplniť jednoduché ilustrácie z Wallersteinu. Akonáhle sa objaví, vydanie doplníme a aktualizujeme.

Triky, ktoré sa nepodarilo jasnejšie zaradiť do možného poradia sme zaradili nakoniec, až za tie z Vom Baummanovho Fechtbuchu, a to podľa sekcií.

Pevne veríme, že si toto dielo vychutnáte a oceníte individualitu jeho prístupu. Obsahuje mnoho trikov, ktoré nie sú primárnou súčasťou Lichtenauerovskej tradície, napriek tomu z nej s najväčšou pravdepodobnosťou vychádza[5]. V niektorých aspektoch je si podobné s traktátmi v talianskej tradícií, ktoré tiež popisujú boj po naväzbení. Je nutné poznamenať, že naväzbenie netreba vnímať ako primárny cieľ, ale ako vec, ktorá sa môže prihodiť rôznou prácou. Autori kladú značný dôraz na fuhlen – empfinden[6], čo je vlastne gro klasickej Lichtenauerovskej školy. Niektoré triky však popisujú s inými začiatočnými podmienkami, ako by mohol byť cvičenec tradičnej školy zvyknutý. Nedajte sa preto vyviesť z miery a vnímajte ich celostne a uskutočniteľné za rôznych vstupných podmienok.

Pre ľahšiu orientáciu a prípadnú prácu s originálom uvádzame aj pôvodné označenie listov.

V budúcnosti plánujeme doplniť aj poslednú časť s písaným slovom zaoberajúcu sa zápasom a prípadne ilustrácie z najstaršej časti “C”.

V prípade akýchkoľvek nejasností, pripomienok alebo otázok neváhajte kontaktovať autora

Stiahnuť: Codex Wallerstein & Anton Rast (4820kb)

 


[1] pseudo tradícia – skupina viacerých diel, ktoré sa vyznačujú pravdepodobným spoločným prameňom a štýlom, čo môže byť práve Codex Wallerstein. Patrí sem Anton Rast, Paulus Hector Mair, Albrecht Durer a kniha skíc Jorga Breua. Alternatívne môžeme túto tradíciu pomenovať Augsburská

[2] Michael Baumann je meno žoldniera, ktorý pôsobil v Augsburgu medzi rokmi 1471-1495 (dochované v účtovných knihách). Vyhotovenie časti manuskriptu zodpovedá vzniku v 15. storočí, je teda pravdepodobné, že bol jeho autor alebo pôvodný majiteľ

[3] Kronika Markusákov dostupná v Kódexe I.6.2°.5 uvádza Antoniho Reschi ako kapitána 1522 a tiež ako majstra dlhého meča v roku 1534 (ako Anthoni Rasch), čo sedí s úvodom P.H.Maira

[4] Porovnaním s inými dielami to vyzerá tak, že ide o nekompletné dielo

[5] Rastov Fechtbuch obsahuje komplet glosovaný Lichtenauerov Zedel.

[6] cítenie, zistenie