Hans von Speyer

Hans von Speyer

Spomedzi diel, ktoré patria do tzv. jadra Lichtenauerovej náuky[1], resp. tradície, zaujíma dielo spísané Hansom von Speyer špecifické miesto. Jednak ide o pomerne neskorý prepis, vyhotovený podľa všetkého v roku 1491, ktorý však obsahuje niekoľko originálnych rozšírených komentárov a fínt, ktoré sa nenachádzajú v iných verziách. Nevieme, či je autorom týchto rozšírení samotný Hans, je však možné, že predlohou danej verzii bolo iné, komplexnejšie dielo než Jud Lew, s ktorým má meč najpodobnejší základ. Podľa  dostupných informácií[2] bol Hans von Speyer pisár, ktorý žil v druhej polovici 15. storočia. Iná zmienka o rovnako nazvanej osobe hovorí, že sa istý Hans von Speyer podieľal na vytvorení typu písma pre Gutenbergovu 42 riadkovú Bibliu, nemusí sa však jednať o jednu a tú istú osobu. Aktuálne sa originál tohto spisu nachádza v Univerzitnej knižnici mesta Salzburg. (viac…)...
Read More
Ringeck: Addendum

Ringeck: Addendum

Manuskript, ktorý sa pripisuje Sigmundovi Ringeckovi, je miestami až prekvapujúco strohý. Donedávna považovaný (predpokladom) za najstarší z dochovaných, obsahuje najkratšie komentáre z dostupných diel a vynecháva niekoľko malých detailov. Nedávna vedecká analýza drážďanského rukopisu však odhalila, že pravdepodobný dátum vytvorenia diela je v 10. alebo 20. rokoch 16. storočia. Ak je dané zistenie pravdivé, výskyt temer totožných komentárov v ďalších dielach, ako je napr. glasgowské MS E.1939.65.341 (1508), augsburské Codex I.6.2°.5 (1539) alebo Meyerov rukopis MS Varia 82(1570) by bol jasnejší a nemuseli by sme až tak uvažovať nad tým, prečo by sa medzi pôvodnou datáciou (cca 1440) a ďalším výskytom nachádzala tak veľká medzera. (viac…)...
Read More
Codex Wallerstein a Anton Rast

Codex Wallerstein a Anton Rast

Kódex Wallerstein patrí medzi veľmi známe a populárne diela. Svojim špecifickým spracovaním je ľahko identifikovateľný medzi ostatnými fechtbuchmi a môžeme ho považovať za základný kameň tzv. Norimberskej skupiny alebo tradície[1]. Názov Wallerstein je odvodený od pôvodného miesta uloženia a zároveň dlhodobých držiteľov. Manuskript je tiež známy pod alternatívnym názvom – Vom Baumans Fechtbuch, a to vďaka zmienke na jednom zo svojich prvých listov[2].   Špecifickou črtou kódexu je mimo iného väzba a obsah. Kódex totiž pozostáva z troch samostatných častí, ktoré vykazujú známky väčšieho časového rozptylu. V tomto preklade sme sa sústredili na prvú časť, označovanú ako “A”, ktorá obsahuje anonymné pojednanie o boji s dlhým mečom, tesákom a dýkou (plus rôzne kombinácie). (viac…)...
Read More
Návšteva z Chile

Návšteva z Chile

Čo už môže svedčiť viac o vzrastajúcej popularite HEMA ako aktívny šermiarsky klub v 12000km vzdialenom meste na opačnej pologuli? Na našich cestách sa nám podarilo stretnúť prívržencov šermu z Mexika a z mnohých iných krajín, ktoré s našou kultúrou majú len pramálo spoločné. O šermiaroch v Chile sme mali len informácie z druhej ruky, ktoré však neboli potvrdené a považovali sme ich za čiastočný mýtus. Boli sme preto veľmi milo prekvapení po tom, čo sa na nás nakontaktovali cez sociálne siete a podarilo sa nám zistiť, že fungujú ako ucelené a zanietené združenie. (viac…)...
Read More
Krátke pojednanie o umení šermu majstra Lichtenauera

Krátke pojednanie o umení šermu majstra Lichtenauera

(článok v PDF na stiahnutie TU) Vymedzenie pojmov Kunst des Fechtens – Umenie (kumšt) šermu alebo boja; Šerm, Fechten, Schirm – Boj, súboj dvoch i viacerých protivníkov, za použitia chladných zbraní, za účelom porážky jedného z nich, či už v úrovni likvidácie, vyradenia (bojaneschopnosti) alebo uznania porážky Rossfechten – Šerm (boj) na koni Kampffechten – Súbojový šerm, resp. direktívy pre boj po zostupení z koňa, a to najmä kopijou (drevcom), halbschwertom, dýkou a zápasením; v brnení Blossfechten – šerm bezo zbroje, teda v bežnom odení Langschwert – dlhý meč Messer, Dussack – tesák Dolch – dýka Ringen – zápas, zápasenie Historický šerm – termín označujúci najmä scénickú verziu šermu Úvod Renesancia ako kultúrny fenomén je často považovaná kvôli svojej nejasnej náture za most, ktorým sa stredovek preklenul do novoveku. Rozmohla sa literatúrou a ako epidémia zasiahla disciplíny od filozofie cez politiku, náboženstvo, vedu etc. Za jednu z príčin vzniku tohto prúdu sa považuje epidémia čierneho moru, strata orientácie na život po smrti, sekularizácia myslenia; človek obracia pozornosť na seba samého, na svoje možnosti. Znovu objavuje myšlienky antických filozofov a mysliteľov, myšlienky, diela a odkazy svojich predkov. Svoju „renesanciu“, teda...
Read More
12